Povinné Predprimárne Vzdelávanie

Od septembra 2021 sa Slovensko pripája ku krajinám, ktoré majú zakotvenú povinnosť absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie. V našich podmienkach je ňou povinné predprimárne vzdelávanie detí v dĺžke trvania jeden školský rok, čo znamená, že všetky deti vo veku piatich rokov absolvujú vzdelávacím programom riadené vzdelávanie na základe povinnosti, ktorá je stanovená zákonom. Smerom k populácii detí príslušného veku je to krok vpred. Zabezpečí, že žiadne dieťa neostane bokom, že každému dieťaťu sa zvýšia šance byť vo vzdelávaní úspešný, že pred začiatkom vzdelávania v základnej škole sa deti dostanú na vyrovnanejšiu štartovaciu čiaru a že každé dieťa dostane príležitosť byť v kvalitnom vzdelávacom prostredí s dobrými a užitočnými podnetmi pre svoj rozvoj.

Predprimárne vzdelávanie má dlhodobo svoj vzdelávací program stanovený štátom. V súčasnosti platný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (ŠVP 2016) je dobre zabehnutý, avšak je koncipovaný výhradne pre potreby materských škôl, ktoré deti navštevujú štandardne viac ako jeden školský rok.

Ciele a obsah vzdelávania, ako sú vymedzené v tomto materiáli, korešpondujú so štruktúrou platného ŠVP. Sú spracované v identických vzdelávacích oblastiach, aby korešpondovali s tým, ako sa poníma obsah vzdelávania v materských školách a aby bola zachovaná kontinuita a previazanosť s následným vzdelávaním v základnej škole. Názvy tematických okruhov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú niekedy odlišné od toho, ako sú vymedzené v ŠVP 2016, ale vždy pokrývajú rovnaký obsah. Stále však platí, že konkrétne vzdelávacie aktivity nemajú byť koncipované „predmetovo“ a nemajú sa viazať vždy len na jednotlivú vzdelávaciu oblasť. Naopak, je žiaduce, aby boli komplexné a integrovali v sebe rozmanité obsahy.

Materiál naplní svoj účel, ak si ho všimnete aj vy rodičia. Môžete sa lepšie zorientovať v tom, čo by ich dieťa pred vstupom do školy malo zvládnuť, môžete lepšie posúdiť jeho zručnosti, môžete sa dozvedieť, čomu sa ich vaše venuje, keď je v materskej škole . A môžete sa stať aj viac motivovaní podieľať sa na spoločnom a harmonizovanom úsilí zabezpečiť kvalitný štart svojich detí do sveta vzdelávania a životného rozvoja.

Editori POVINNÉ PREDPRIMÁRNE VZDELÁVANIE: SPRIEVODCA CIEĽMI A OBSAHOM

Jazyk a komunikácia

O čo ide

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvinutie komunikačných spôsobilostí dieťaťa s využitím špecifického rozvojového potenciálu písanej reči (najmä textov z literatúry pre deti).

Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:

Čo by malo dieťa zvládnuť

1. Osvojovanie spisovnej a sociálne primeranej podoby jazyka

✓ dokáže samé nadviazať rozhovor s dospelými aj deťmi,

✓ v priebehu komunikácie primerane reaguje aj na iné ako jazykové signály (t. j. na gestá a mimiku) osoby, s ktorou hovorí; samé dokáže udržiavať očný kontakt pri komunikácii s druhou osobou, hlasnosť svojho prejavu prispôsobuje situácii,

✓ v komunikácii s druhou osobou rozpoznáva a používa pravidlá vedenia dialógu (t. j. počúva, keď druhý hovorí, neskáče mu do reči, vezme si slovo prijateľným spôsobom), zohľadní, s kým a s akým zámerom hovorí (rozlišuje medzi tykaním a vykaním, vyjadruje svoje túžby a potreby, poďakuje),

✓ v komunikácii používa spisovnú podobu jazyka, správne a zreteľne vyslovuje všetky hlásky a hláskové skupiny.

2. Porozumenie textu

✓ prerozpráva známy príbeh, pričom do prerozprávania zahŕňa detaily príbehu, slovnú zásobu, prípadne aj niektoré jazykové vyjadrenia použité v príbehu; pri rozprávaní príbehu sleduje jeho základnú štruktúru (t. j. zmieňuje sa, kde sa príbeh odohráva, aké postavy v ňom zohrávajú svoju úlohu, aké udalosti sú jeho predmetom a prípadne aj, ako sa končí),

✓ odpovedá na otázky dospelého, prečo sa konkrétna postava správa spôsobom, akým to opisuje text príbehu, dokáže samé klásť otázky týkajúce sa postavy z príbehu, ktorý mu dospelý číta (prečo konkrétna postava koná určitým spôsobom, prečo sa určitým spôsobom zachovala a aká bola motivácia postavy),

✓ domýšľa si obsahy, ktoré v texte nie sú priamo zmienené alebo mu nie sú úplne známe (napr. si domýšľa významy slov použitých v texte, ktoré dieťa nepozná); predvída, ako bude ďalej pokračovať príbeh, ktorý mu číta dospelý.

3. Utváranie predstáv o písanej reči

✓ správne drží knihu pri čítaní, listuje v knihe správnym a šetrným spôsobom (uplatňuje smer otáčania listov v knihe sprava doľava); v texte sa orientuje správnym smerom (sleduje smer čítania textu zľava doprava, zhora nadol),

✓ ukáže v texte slovo, vie, že text je zložený z písmen, že skupiny písmen tvoria slová,

✓ v rozhovoroch o knihe a čítaní rozumie a používa špecifickú slovnú zásobu, ktorá sa viaže na tvorbu knihy a čítanie (napr. kniha, strana, príbeh, čítať, písať, písmeno, ilustrácia, spisovateľ a ilustrátor a pod.).

4.Fonologické schopnosti

✓ s pomocou rytmického sprievodu rozčlení slovo na slabiky (t. j. 1 tlesknutie = 1 slabika), ✓ dokáže povedať, ktorú hlásku počuje na začiatku slova. Grafomotorické zručnosti

✓ zvládne jednoduché grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia (vertikálne línie, horizontálne línie, krivky, slučky), pohyb dlane a prstov (horný a dolný oblúk, lomená línia, vlnovka, ležatá osmička),

✓ pri kreslení sedí vzpriamene, drží ceruzku správnym spôsobom a primerane reguluje jej tlak na papier a udržiava primeranú vzdialenosť očí od podložky.

Matematika a práca s informáciami

O čo ide

vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami ide predovšetkým o to, aby dieťa objavilo matematiku ako niečo, čo je súčasťou nášho bežného života, aby sa rozvíjalo jeho matematické myslenie a jeho predpoklady pre neskoršie školské vzdelávanie. Dieťa si má v tomto veku utvárať predstavu o číslach, rozvíjať schopnosť počítať a pracovať s číslami v rôznych bežných životných situáciách. Prostredníctvom manipulačných činností má získať skúsenosti zo základov geometrie, má pracovať s geometrickými útvarmi, vnímať ich rozdiely, určovať ich veľkosť a využívať získané zručnosti v živote. Súčasťou matematickej prípravy detí je aj rozvoj ich logického myslenia vytváraním primeraných situácií a úloh na uvažovanie, na riešenie malých problémov a na zdôvodňovanie vlastného riešenia a rozhodnutia. Myslenie dieťaťa sa rozvíja aj cez osvojovanie si algoritmov pri jednoduchom hravom programovaní, pri ktorom sa učí predvídať a regulovať dôsledky svojich rozhodnutí a plánovaných krokov.

Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3 Logika

4 Práca s informáciami

✓ Čísla a vzťahy. Tematický okruh smeruje k vytváraniu predstavy o číslach u detí, k počítaniu po jednom do 10 spamäti, ale aj k zisťovaniu počtu predmetov pomocou zraku, hmatu a sluchu. Dieťa odhaduje počet predmetov a overuje si správnosť výsledku. Nejde tu o poznávanie číslic a ich písanie, postačí vyslovenie výsledku (slovne), alebo zaznačenie iným spôsobom – kresbou, pomocou prstov, pomocou iných predmetov. Prostredníctvom hry sa dieťa učí tvoriť číselný rad, pripočítavať a odpočítavať určený počet objektov, porovnávať dve skupiny predmetov podľa toho, kde je viac, menej predmetov alebo rovnako veľa. V hrách i bežných činnostiach rozdeľuje skupinu predmetov dvom alebo trom osobám tak, aby mal každý rovnaký počet. Dieťa sa učí svoje riešenie skontrolovať, opraviť prípadné chyby a povedať, prečo to tak urobilo.

✓ Geometria a meranie. Učenie v rámci tohto okruhu je veľmi dôležité pre rozvoj matematických schopností dieťaťa a pre jeho fungovanie v živote. Učí sa tu orientovať v priestore (doma, vonku, v škole, na papieri, v knihe a pod.), čo znamená, že sa učí opísať presnejšie, kde sa predmet nachádza, povedať, čo sa nachádza na opísanom mieste, alebo jednoducho zakresliť cestu podľa pokynov. Má to význam pre neskoršiu prácu dieťaťa s mapou, plánom mesta, pôdorysom budovy, technickým výkresom. Spoznáva základné geometrické útvary, s ktorými prichádza do kontaktu pri manipulácii v hre so stavebnicami, pri skladaní a pri kreslení. Dieťa rozlišuje tvar, farbu a veľkosť geometrických útvarov. Porovnáva predmety a geometrické útvary podľa veľkosti, usporiada ich podľa veľkosti. Učí sa veľkosť útvarov zisťovať jednoduchým meraním, ktoré je zatiaľ nepresné, ale dieťa tu získa prvé zručnosti v meraní potrebné pre jeho ďalší rozvoj.

✓ Logika je vo vzdelávacej oblasti osobitným tematickým okruhom. Samotné slovo „logika“ naznačuje, že deti sa tu učia uvažovať, rozhodovať o niečom, či je to pravdivé/nepravdivé, či je to pravda, alebo nie, ale aj opraviť to, čo bolo povedané tak, aby to bolo správne. Rozhodujú o pravdivosti jednoduchých viet, ktoré sa týkajú ich života, sú im známe, ale aj ich poznatkov z tém, ktoré sa učia v matematickej oblasti. Rozvoj logického myslenia detí nastáva aj pri hľadaní pravidiel v riešení úloh a pri triedení predmetov. Aj v tomto tematickom okruhu sa dieťa učí systematicky pracovať, sústrediť svoju pozornosť na prácu a vyjadrovať slovami, ako rieši úlohu a prečo ju rieši práve takto.

✓ Práca s informáciami je o prvom a nenásilnom uvádzaní dieťaťa do sveta ovládania digitálnych technológií, a to nielen ako konzumenta, ale aktívneho užívateľa a neskôr aj tvorcu informácií a digitálneho obsahu. Deti sa učia základom programovania, kreslenia v grafických programoch a ovládania veku primeraných digitálnych hier. Dieťa sa pri hrách učí premýšľať v algoritmoch, predvídať a regulovať dôsledky svojich rozhodnutí a plánovaných krokov.

Na čo je treba myslieť

Pri získavaní nových vedomostí a zručností z matematickej oblasti pripravuje dospelý dieťaťu podmienky doma a vonku tak, aby sa pri hrách, detských súťažiach a bežných činnostiach prirodzene stretlo s úlohami, ktoré je potrebné vyriešiť. Pri riešení úloh je dôležité klásť mu otázky o tom, čo má robiť, prečo to bude robiť práve tak, na čo má dávať pozor, aby sa nepomýlilo, kde sa pomýlilo, ako to opraví a pod. V rozhovore sledujeme, či dieťa používa slová, ktoré má z matematickej oblasti zvládnuť a ktoré sú dôležité pre ďalšie školské učenie sa.

Pre naplnenie týchto zámerov nepovažujeme za vhodné uprednostňovať prácu s rôznymi pracovnými listami a zošitmi dostupnými na knižnom trhu pred priamou konkrétnou činnosťou a hrou s dieťaťom, ktorá mu poskytuje viac podnetov, vnemov a skúseností potrebných pre rozvoj jeho dlhodobej pamäte a myslenia.

Čo by malo dieťa zvládnuť

1. Čísla a vzťahy

✓ počíta po jednom od 1 do 10 spamäti bez pomoci dospelého a bez zrakovej pomôcky,

✓ vymenuje číselný rad do 10 od ľubovoľného menšieho čísla (napr. od tri do desať),

✓ na základe pokynu vytvorí skupinu ľubovoľných predmetov s počtom od 1 do 10 manipuláciou i na obrázku kreslením alebo iným označením,

✓ spočíta predmety reálne (skutočné) i na obrázku a určí ich počet do 10 slovne, ukáže na prstoch, aj zaznamenaním pomocou bodiek alebo čiarok,

✓ v skupine do 6 predmetov určí ich počet bez počítania iba zrakom, alebo iba hmatom, ak predmety nie sú viditeľné,

✓ odhadom bez počítania porovná dve výrazne rozdielne skupiny reálnych predmetov (neskôr predmetov na obrázku); svoje zistenie vysloví tak, že povie, v ktorej skupine je viac predmetov (menej predmetov, alebo je v nich rovnako veľa predmetov),

✓ porovná dve skupiny reálnych predmetov (neskôr predmetov na obrázku) podľa ich počtu pomocou počítania; svoje zistenie vysloví a zdôvodní (napr. šesť je viac ako štyri),

✓ zvládne na pokyn pridať ku skupine a odobrať zo skupiny predmetov určený počet prvkov a vysvetliť, čo sa zmenilo v novej skupine (skupina sa zmenšila, zväčšila),

✓ rozdelí skupinu predmetov manipuláciou postupným rozdeľovaním, ale bez počítania, na dve (tri) skupiny s rovnakým počtom. Výsledok rozdeľovania si dokáže overiť počítaním, slovne zdôvodniť správnosť svojho riešenia aj vysloviť rozhodnutie o nemožnosti vyriešenia úlohy slovami toto sa nedá rozdeliť rovnako

2. Geometria a meranie

✓ opíše polohu predmetu a umiestni predmet v priestore izby, domu, ihriska, na papieri a podobne pomocou slov: hore, dole, vpredu, vzadu, vpravo, vľavo, nad, pod, pred, za, na, v, pri a pod.,

✓ určí predmet na základe opisu jeho polohy v priestore i na papieri tak, že ho pomenuje, ukáže, označí farbou, značkou,

✓ pomocou vhodne zvoleného predmetu (ceruzka, šnúrka do topánok, slamka, krok) odmeria dĺžku kratšej cesty, malej vzdialenosti a dĺžky iného predmetu v skutočnosti i na obrázku, povie číslo ako výsledok merania. Pred meraním dokáže odhadnúť meranú dĺžku a odhad vysloviť číslom – počtom predmetov, ktoré použije na meranie určenej dĺžky,

✓ rozlíši zrakom a hmatom kocku, guľu a valec, pomenuje tieto útvary a vysvetlí, čím sa od seba odlišujú,

✓ postaví stavbu zo stavebnice podľa predlohy na obrázku aj podľa postavenej stavby v skutočnosti,

✓ rozlíši zrakom a hmatom kruh, štvorec, trojuholník a obdĺžnik, pomenuje tieto útvary a vysvetlí, čím sa od seba odlišujú,

✓ z rôznych skladačiek, ktoré obsahujú aj štvorec, trojuholník, obdĺžnik, kruh poskladá obrázok podľa predlohy alebo na určenú tému, napríklad kvet, dom, auto,

✓ aspoň približne nakreslí štvorec, trojuholník, obdĺžnik, kruh,

✓ pomenuje a nakreslí rovnú a krivú čiaru v rôznych smeroch (vodorovnú, zvislú, šikmú), ale aj pri hľadaní ciest v bludisku, labyrinte, pri spájaní predmetov a pod.,

✓ manipuláciou s predmetmi alebo iba zrakom porovná dva predmety podľa dĺžky, výšky, šírky, hrúbky, veľkosti, pričom používa slová: dlhší, kratší, širší, užší, vyšší, nižší, hrubší, väčší a pod.,

✓ usporiada (zoradí) podľa dĺžky, výšky, šírky, hrúbky, veľkosti tri predmety, pričom určí predmet, ktorý je napríklad najkratší, najdlhší, najväčší, najmenší, najtenší, najhrubší.

3. Logika

✓ manipuláciou s predmetmi alebo vyznačením na obrázku vytvorí skupinu predmetov s rovnakou vlastnosťou, ktorú dokáže pomenovať alebo ju dokáže určiť vo vytvorenej skupine,

✓ vytvorenú skupinu objektov roztriedi na dve/tri skupiny podľa farby, podľa tvaru alebo veľkosti, pričom žiaden z predmetov v skupine nemôže zostať nezaradený, ✓ v hre a bežných situáciách rozhodne o pravdivosti vysloveného jednoduchého tvrdenia slovne je/nie je to pravda; áno/nie, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní odpoveďou na otázku Prečo si to myslíš?,

✓ pokračuje vo vytvorenom vzore z reálnych predmetov i na obrázku podľa pravidla tak, že celý vzor zopakuje aspoň raz, alebo doplní do radu jeden objekt, ktorý bude podľa pravidla nasledovať. Slovami vysvetlí pravidlo vytvoreného vzoru.

4. Práca s informáciami

✓ postupuje podľa vopred naplánovaných krokov (napr. podľa obrázkového plánu hľadá „poklad“),

✓ vytvorí plán krokov za nejakým cieľom a postupuje podľa neho (napríklad obrázkový plán cesty k pokladu),

✓ pozmení a naplánuje postupnosť krokov tak, aby dospelo k rovnakému výsledku rôznymi cestami (napríklad naplánuje rôzne cesty k pokladu),

✓ nakreslí a vyfarbí jednoduchý obrázok, vyberie a umiestni obrázky v dostupnom grafickom editore.

Človek a príroda

O čo ide

Cieľom prírodovednej oblasti rozvoja dieťaťa je pracovať s tým, čo už o prírode vie a viesť ho k získavaniu nových poznatkov, prostredníctvom ktorých si rozvinie svoje vlastné predstavy. Zároveň je cieľom, aby sa cítilo kompetentné prírodu pozorovať a zvedavo bádať. Vzdelávanie dieťaťa v prírodovednej oblasti je potrebné zamerať nielen na rozvoj predstáv o vybraných prírodných javoch a predmetoch, ale aj na veku primeraný rozvoj spôsobilosti prírodu skúmať. Potrebné je preto viesť ho k skúmaniu toho, ako sa určité javy, situácie menia, ak do nich rôznym spôsobom zasahuje. Dieťa si tak rozvíja nielen svoje predstavy o prírode, ale rozvíja si aj spôsob premýšľania, ktorý je typický pre prírodovedné poznávanie – učí sa objektívne skúmať prírodu.

Oblasť je rozdelená na päť tematických okruhov:

✓ Rastliny

Cieľom tohto okruhu je rozvoj predstavy o rôznorodosti rastlín, pričom dôraz dávame aj na pochopenie významu rôznych druhov rastlín pre život človeka. Dieťa je vedené k všímaniu si toho, čím sa rastliny vzájomne na seba podobajú a čím sa odlišujú, pokúša sa aj o jednoduché triedenie. Pozornosť dieťaťa sústreďujeme na to, že rastliny sa vzájomne odlišujú tvarom, veľkosťou a farbou kvetov, listov, stoniek, koreňov, či plodov a semien. Okrem toho máme snahu, aby sa u neho postupne rozvíjala predstava o tom, čo všetko z rastlín človek získava (suroviny na prípravu potravín, liečiv, oblečenia, nábytku, obydlí a pod.) a to cez spoznávanie vybraných poľnohospodárskych a liečivých rastlín blízkeho okolia. Pozornosť sústreďujeme aj na poľnohospodárske postupy, prostredníctvom ktorých si človek úžitkové rastliny dopestúva. Vedieme dieťa ku skúmaniu podmienok klíčenia semien (prítomnosť tepla, vody a vzduchu), ako aj ku skúmaniu toho, aké podmienky vyžaduje už vyklíčená rastlina (okrem tepla, vody a vzduchu potrebuje aj pôdu a svetlo).

✓ Živočíchy. Cieľom je rozvoj predstavy o rôznorodosti živočíchov. Opäť sa dáva dôraz na pochopenie významu vybraných živočíšnych druhov pre život človeka. Dieťa je vedené k všímaniu si rôznych spôsobov života živočíchov, pričom sa sústreďuje na tie druhy, ktoré sú pozorovateľné v jeho okolí (úžitkové živočíchy, ale napríklad aj hmyz, či škodcovia). Pozornosť zameriavame na rôzne znaky živočíchov, ktorými sa od seba odlišujú a zároveň diskutujeme s dieťaťom o tom, čo majú rôzne skupiny alebo aj všetky živočíchy spoločné. Pozornosť môžeme sústreďovať na vonkajšie, pozorovateľné znaky stavby tela rôznych živočíchov, ale zaujímavejšie je skúmať rôzne spôsoby života živočíchov. Vedieme dieťa k rozpoznávaniu vybraných druhov živočíchov, ktoré človek chová pre určitý úžitok. Okrem potravinového úžitku zameriavame pozornosť aj na technický, terapeutický, či rekreačný úžitok a diskutujeme o starostlivosti o vybrané druhy živočíchov.

✓ Človek. Cieľom je rozvoj predstavy o ľudskom tele, zatiaľ na základe toho, čo dieťa dokáže pozorovať. Základným zámerom je, aby vedelo identifikovať časti svojho tela a správne ich pomenovať. Venujeme sa najmä tým častiam, ktoré nepomenúva správne, alebo ich nepozná. Dieťa zároveň spoznáva aj základné životné procesy prebiehajúce v ľudskom tele (dýchanie, krvný obeh, trávenie a vylučovanie, pohyb, zmyslové vnímanie). Pozornosť sa sústreďuje na tie, ktorých prejavy sú pozorovateľné, napríklad príjem potravy a vylučovanie nepotrebných zvyškov, dýchanie, či tlkot srdca.

✓ Neživá príroda. Cieľom okruhu je rozvoj predstavy o neživej prírode, najmä o vode a vzduchu. Pozornosť je sústredená na všímanie si prítomnosti vody a vzduchu v prírodnom prostredí a ich význam pre rôzne formy života. Aktivity zameriavame na skúmanie toho, kde všade v prírode sa voda nachádza a ako je možné zviditeľniť prítomnosť vzduchu v prostredí. Osobitný význam má téma zdrojov pitnej vody. Súčasťou je aj rozvoj elementárnej predstavy o blízkom vesmíre. Pozornosť sa sústreďuje na tie prvky predstavy, ktoré je možné deťom dôveryhodným spôsobom sprostredkovať, napríklad pozorovaním oblohy alebo prácou s veku primeraným dokumentárnym materiálom.

✓ Skúmanie prírodných javov. V rámci tohto okruhu sa dieťa učí veku primeraným spôsobom skúmať vybrané prírodné javy tak, aby vedelo opísať, ako prebiehajú, ako sa ich priebeh mení pri zmene určitých podmienok. Skúmanie je zamerané najmä na svetlo a tiene, vybrané zmeny skupenstiev vody (najmä vyparovanie, topenie a tuhnutie), rozpúšťanie materiálov vo vode, magnetizmus, silu a pohyb, či pád predmetov. Pozornosť dieťaťa sústreďujeme aj na pozorovanie postupných zmien v prírode, ktoré sú spôsobené nielen zmenou ročných období, ale aj krátkodobou zmenou počasia. Aktivity realizujeme tak, aby vychádzali z objektívneho pozorovania toho, čo sa v určitom období v prírode deje.

Na čo je treba myslieť

Vzhľadom na vek dieťaťa nie je možné očakávať, že si svoje predstavy rozvinie tak, že by dokázalo rozumieť prírodovedným pojmom alebo definovať určité prírodné javy. Naopak, cieľom je, aby dieťa začalo uvažovať nad tým, čo už o prírode vie a aby sa naučilo klásť si otázky, ktoré ho budú viesť k novému poznaniu, a to buď priamym pozorovaním prírody (alebo jej súčastí) alebo sprostredkovane pomocou rôznych dôveryhodných zdrojov informácií (obrázkové encyklopédie, internetové zdroje pre deti a pod.). Cieľom je naučiť dieťa diskutovať o vybraných, bežne pozorovaných prírodných predmetoch, javoch a situáciách, viesť ho k cielenému a dôslednému skúmaniu, prostredníctvom ktorého si svoje poznanie obohatí, teda objaví (pozoruje) to, čo by si inak nevšimlo. Výsledkom je, že dieťa vie diskutovať o svojich predstavách, je zvedavé, vie sústrediť svoju pozornosť na skúmanie detailov prírodných reálií a vie vysvetliť, čo skúmalo, ako to skúmalo a čo nové zistilo. Vhodné sú aktivity, v ktorých je na začiatku položená otázka, nad ktorou dieťa spolu s dospelým uvažuje, má snahu predpokladať, čo sa stane pri určitom zásahu do situácie a následne je objaviteľom pre neho nového poznatku. Osoba, ktorá dieťa v jeho poznávacom procese sprevádza, je pre dieťa najmä príkladom zvedavej, bádajúcej osoby, ktorá dáva dôraz na to, aby bolo skúmanie dostatočne precízne, aby bolo možné výsledkom skúmania dôverovať. Zároveň sa dospelý neprejavuje ako nositeľ poznania, ale ako osoba, ktorá má radosť z objavovania.

Čo by malo dieťa zvládnuť

1. Rastliny

✓ opíše, čím sa rastliny na seba podobajú a v čom je možné pozorovať ich rôznorodosť,

✓ rozpozná vybrané poľnohospodárske rastliny, pričom pozná ich potravinový a/alebo technický úžitok, ✓ zo semena vypestuje rastlinu, pričom aplikuje poznatky o tom, čo rastlina potrebuje na klíčenie a následne pre svoj rast.

✓ opíše, čím sa živočíchy na seba podobajú a v čom je možné medzi nimi pozorovať rozdiely,

✓ rozpozná vybrané živočíšne druhy a ich mláďatá,

✓ uvedie príklad úžitkových živočíchov a špecifikuje samotný (nielen potravinový) úžitok. Človek

✓ pomenuje jednotlivé časti svojho tela,

✓ jednoducho vysvetlí niektoré základné princípy fungovania svojho tela – dýchanie, krvný obeh, trávenie, vylučovanie a zmyslové vnímanie. Neživá príroda

✓ pozná význam vody a vzduchu pre rastliny, živočíchy a človeka,

✓ vysvetlí, kde všade sa voda a vzduch nachádzajú, ✓ jednoducho opíše Zem ako planétu, ktorá je súčasťou širšieho vesmíru. Skúmanie prírodných javov ✓ vie, že príroda sa počas roka mení, dokáže opísať zmeny postupom ročných období, pričom sa spolieha na svoje skúsenosti,

✓ dokáže samostatne skúmať vybrané prírodné javy, pričom vie formulovať zo skúmania jednoduchý záver, ktorý z pozorovania vyplýva.

Človek a spoločnosť

O čo ide

V rámci vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť sa dieťa zoznamuje so svojím sociálnym prostredím a sociálnymi reáliami, ktoré ho obklopujú. V rámci tejto širokej oblasti sa vytvárajú základy poznania a zručností, ktoré si dieťa neskôr rozvíja vo viacerých školských predmetoch reprezentujúcich rovnakú vzdelávaciu oblasť, vrátane problematiky etiky a etikety. Preto sa v tejto oblasti nerozvíja iba intelekt dieťaťa, ale aj jeho osobnostné charakteristiky, vrátane zvládania emócií a osvojovania si schopností spolužitia s druhými ľuďmi.